Chodítko očami fyzioterapie: Je vhodné pre deti?
Jednou z najviac vzrušujúcich častí rodičovstva sú rôzne míľniky: či už sú to prvé slovíčka, prvé použitie nočníka alebo prvé krôčiky. Kto by sa na nich netešil! Nemenej sú ale aj stresujúce, a to najmä pre rodičov, ktorých dieťa sa nenaučí danú činnosť v očakávanom veku.
A preto rodičia často siahajú po rôznych pomôckach, ktoré sľubujú urýchlenie pokroku – ako je napríklad práve populárne chodítko. Má to ale zmysel? Spýtali sme sa fyzioterapeutky Márie Langovej.
Obsah
Prvé kroky: Čo predchádza chôdzi?
Kým sa dieťa naučí chodiť, malo by predtým postupne ovládnuť ešte pár ďalších pohybových činností. Americké Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb spísalo približný motorický vývoj dieťaťa takto:
- priemerne okolo 6 mesiacov sa dieťa vie prevaliť z brucha na chrbát,
- zhruba v 9 mesiacoch sa dokáže samo posadiť a sedieť bez opory,
- v 12 mesiacoch sa vie postaviť a chodiť s oporou (napr. o nábytok),
- a v 15 až 18 mesiacoch už zvláda chôdzu v priestore.
Samozrejme, ide len o hrubé zovšeobecnenie. Rôzne zdroje často uvádzajú iné časové rozpätia. Je to preto, že vývoj dieťaťa je do veľkej miery individuálny. Niektoré deti sa môžu rozchodiť už v 10 mesiacoch, iné zas v 16 mesiacoch.
Hoci môže byť takto nekonkrétna odpoveď neuspokojivá, ak je dieťa zdravé, čokoľvek v rámci daného spektra je v poriadku.
Čo je to vôbec chôdza?
Aj keď to znie triviálne, definícia chôdze môže byť často mätúca. V pravom slova zmysle je chôdza jav, kedy sa dieťa samostatne postaví v priestore do vzpriamenej polohy a vykračuje smerom vpred. Nepotrebuje oporu nábytku ani rodiča, nekráča bokom ani pozdĺž nejakého objektu.
Najhoršie sú zjednodušujúce tvrdenia, trebárs, že dieťa musí vedieť chodiť už v jednom roku. Kvôli nim môžu rodičia znervózniť a netrpezlivo odpočítavať dni, kedy dieťa míľnik dosiahne.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo aj v dobe, keď bola užitočnosť chodítok opakovane vyvrátená odborníkmi, sú stále niektorí rodičia v pokušení tento nástroj používať. Nenechajte sa mýliť: uponáhľanie pokroku ničomu neprospeje.
Marie Langová
Detská fyzioterapeutka
Dieťa by malo pred tým, než začne chodiť, postupne ovládať tie najdôležitejšie míľniky:
- kvalitné prvé a druhé vzpriamenie,
- otočku z chrbta na bruško,
- šikmé sedy,
- obchádzanie nábytku.
A ako spoznať pripravenosť? Väčšinou ju na dieťati spoznáte sami. Niektoré deti si stúpajú v 8 mesiacoch, iné v 12 a ďalšie aj neskôr. A u všetkých to môže byť úplne v poriadku, pretože každé dieťa je iné, má iný vývoj, iné podmienky, iné skúsenosti.
Dôvody pre použitie chodítok
Ak je ich efektivita diskutabilná, prečo sa doteraz chodítka používajú? Dôvodov môže byť hneď niekoľko.
- Nátlak z okolia: Stres z toho, že dieťa ešte nevie chodiť a obavy, že je pozadu vo vývoji, môže rodičov priviesť k hľadaniu barličky, ktorá môže pokrok urýchliť.
- Nástroj na upokojenie dieťaťa: Chôdza, pri ktorej sa deti spoliehajú iba na svoje telo, pre nich môže byť v začiatkoch frustrujúca. Keď im uľavíte chodítkom, ktoré ponúka oveľa väčšiu oporu, môžu pôsobiť viac upokojene a menej sa rozčuľovať.
- Marketing: Rodičia môžu podľahnúť marketingu a nakúpia pre dieťa všetko možné, čo vidia v reklamách, zo strachu, aby mu nič nechýbalo. Aj keď môže ísť o veci relatívne zbytočné pre dané dieťa.
- Dieťa je pod kontrolou: Dieťa uzavreté v chodítku má rodič viac pod kontrolou. Paradoxne ho obmedzuje v pohybe, a má teda menšiu možnosť robiť neplechu.
Marie Langová
Detská fyzioterapeutka
Prečo si používanie chodítok rodičia a starí rodičia pochvaľujú? Ak sa budeme baviť o chodítku, kam vložím dieťa ja – tak od neho mám pokoj. Nejako sa niekam dostane samo, je ohromná sranda do niečoho narážať, môže preskúmavať okolie - čo na tom, že úplne na zlom pohybovom modeli. A (pra)rodič sa naje, môže ísť na záchod, uvarí si a dieťa je vo viac-menej bezpečnom priestore. Ale za akú cenu?
Pokiaľ je práve toto váš prípad, prečo ste chodítko zvažovali alebo už zaobstarali, povážte, či nebude bezpečnejšie, keď na dieťa bude jednoducho len niekto dohliadať.
Typy chodítok z hľadiska fyzioterapie
V zásade môžete nájsť dva základné typy chodítok. Čím sa od seba líšia, a je z hľadiska detskej fyzioterapie jedno lepšie, než druhé?
Pasívne chodítka
Populárnejší typ chodítok, ktorý možno spoznávate zo svojho detstva. Zároveň je ale častejšie kritizovaný a diskreditovaný.
Ide o model na štyroch kolieskach, do ktorého dieťa posadíte zhora. Ono sa potom pohybom nôh odráža od zeme, vďaka čomu sa pohybuje. Zväčša obsahuje aj stolček s hrkálkami a hračkami. Rodičia ho tak môžu použiť ako "odkladisko", kde sa dieťa zabaví a kvôli obmedzenému pohybu bude v (zdanlivom) bezpečí.
Marie Langová
Detská fyzioterapeutka
Dieťa je akokeby zavesené za rozkrok, nožičky sotva dočiahnu na zem špičkami a potom si podíde – ani nemôžeme povedať, kam chce – ale kam sa mu podarí. Dôjde ku kontaktu so zemou zhora. Lenže to my nepotrebujeme.
My potrebujeme, aby sa do stoja dieťa dostalo zospodu, aby na to použilo svoje vlastné telo a zručnosti.
V takto nevhodnej pozícii dieťa získava úplne neadekvátny vnem z chodidla nôh pre ďalší vývoj. Nehľadiac na to, že to má neblahý vplyv na bedrové kĺby, trupové svalstvo, chrbticu, ktoré sa opäť dostanú do úplne nevhodnej vertikály bez vlastného pričinenia dieťaťa – teda vtedy, keď na to ešte nemajú fyzicky.
Aktívne chodítka
Rodičia vkladajú do tohto modelu chodítka väčšiu nádej. Už názov naznačuje, že je v čomsi aktívny – dieťa teda pasívne nesedí, ale využíva na pohyb svoje telo. Je to ale o toľko lepšie? Nuž, povedzte sami: naozaj sa dá povedať, že dieťa samo chodí, keď sa o chodítko opiera skoro celú váhou tela a je v neustálom predklone?
Ak nečakáte, že dieťa bude celý život chodiť s kosačkou na trávnik alebo s nákupným vozíkom, tento model mu zrejme do budúcnosti príliš na úžitok nebude. Zvoľte radšej trpezlivosť, kým sa nenaučí bežnú chôdzu – oplatí sa vám to.
Marie Langová
Detská fyzioterapeutka
Problém aktívnych chodítok na kolieskach, ktoré dieťa pred sebou akoby tlačí, je v tom, že deťom uchádzajú. Tie potom naháňajú ťažisko a padajú za chodítkom, namiesto toho, aby ho naozaj aktívne tlačili (ako napríklad mamička kočík).
Existujú aj pozitíva? Prečo (ne)používať chodítka
Nikto nevyvracia vašu skúsenosť, že podľa vás v chodítku dieťa robí pokroky, že mu pomáha, alebo že sa v ňom cíti dobre a spokojne. Pre niektorých rodičov môže chodítko skrývať určité benefity, nepopierateľne ale aj určité riziká.
Záleží aj na frekvencii a príčine používania. Je rozdiel, či dieťa raz za čas odložíte do chodítka, aby ste si oddýchli alebo mohli uvariť obed, a keď ho používate denne a cielene na rozvoj chôdze. Je to práve dobrý úmysel pomôcť dieťaťu chodiť, ktorý môže do budúcna mať nežiaduce následky.
Vedeli ste?
Predaj i propagácia chodítok (vrátane bazárov) sú v Kanade od roku 2004 zakázané zákonom. V prípade porušenia môže hroziť pokuta v prepočte viac ako 80 000 eur. Dôvodom zákazu boli dáta o početných zraneniach detí užívajúcich chodítka a nedostatok dôkazov o prospešnosti tejto pomôcky.
Znamená to ale, že sú chodítka natoľko nebezpečné, že by ich nemal používať vôbec nikto? Nič nie je čiernobiele. Rovnako ako sa nájdu deti, pre ktoré bude chodítko vyložené nebezpečné, tak sa nájdu aj deti, pre ktoré bude „len“ zbytočné. Existujú aj prípady, keď chodítko môže individuálne poslúžiť ako skvelá pomôcka.
Marie Langová
Detská fyzioterapeutka
Zdravé dieťa, ktorého vývoj prebieha bez komplikácií, chodítko nepotrebuje. K ničomu by mu nepomohlo, práve naopak. Zafixovalo by mu neideálne pohybové vzorce.
Ale samozrejme máme v terapii aj deti, o ktorých vieme, že to s chôdzou a vertikalizáciou nebudú mať úplne ideálne. Keď sa ošetrí postavenie nožičiek, aby dieťaťu chodítko neutekalo (zložiť kolieska, použiť iné, vhodnejšie), tak áno, môže to mať obrovský efekt v terapii.
Dieťa zrazu skúša novú polohu, má nové skúsenosti, má radosť z pokroku, a to štartuje v mozgu celú kaskádu reakcií, ktoré majú pozitívny vplyv na ďalší vývoj aj terapiu. Ale ja osobne, som to takto učila a odporučila iba jednej mamičke. Asi vďaka bohu za to.
Ste práve vy tá jedna výnimka z tisíca, ktorej chodítko pomôže? Sami to pravdepodobne nezistíte. Konzultujte jeho použitie s fyzioterapeutom či ošetrujúcim lekárom.
5 hlavných nevýhod chodítok
Sľubovaná funkcia chodítok sa míňa účinkom z jednoduchého dôvodu. Ak naučíte dieťa chodiť s oporou, bude vedieť chodiť len s oporou. Predstavte si to v inej situácii. Keď mu dáte nafukovací kruh, nenaučí sa vďaka nemu plávať: naučí sa spoliehať na to, že mu kruh pomôže zostať nad hladinou. A rovnako to funguje s chodítkami, ktoré môžu paradoxne vývoj chôdze spomaliť.
Okrem spomínaných individuálnych prípadov, kedy môže chodítko poslúžiť ako skvelá pomôcka, má pre zdravé dieťa mnoho negatív. Poďme si ich rozobrať:
- Uponáhľanie vývoja dieťaťa: Hranica medzi tým, snažiť sa dieťaťu vo vývoji pomôcť, a snažiť sa vývoj umelo urýchliť, je tenká. Ak vývoj unáhlite, dieťa nemusí mať dostatočne vyvinuté svalstvo a teda pripravené telo na záťaž, ktorú predstavuje chôdza.
- Dieťa sa nenaučí padať: Vďaka opore, ktorú chodítko poskytuje, sa deti nemajú šancu naučiť, ako správne padať. A to je chyba – ide o zásadnú schopnosť pre budúce bezpečie, ale aj sebaistotu dieťaťa.
- Strach a naviazanosť na chodítko: Pri nadužívaní chodítka si naň dieťa môže natoľko zvyknúť, že bude mať strach pohybovať sa bez neho. Vytvoríte v ňom istotu, že sa vždy môže spoľahnúť na barličku v podobe chodítka namiesto toho, aby si prešlo výzvami spojenými s obyčajnou chôdzou.
- Riziko zranenia: Dieťa uzavreté v chodítku má menšiu kontrolu nad tým, kam a akou rýchlosťou vyrazí. Z toho vychádzajú aj isté riziká zranenia. Dáta od roku 1990 do roku 2014 nasvedčujú, že väčšina incidentov (74 %) je spôsobená pádom zo schodov, a týka sa zranení hlavy a lebky alebo krku.
- Riziká nesprávnych pohybových vzorcov neskôr v živote: Ak sa dieťa naučí nesprávne pohybovať v detstve, môže (ale nemusí) mať v budúcnosti rôzne problémy, od chôdze po špičkách až k bolestiam chrbta.
Marie Langová
Detská fyzioterapeutka
Tých pár štúdií skúmajúcich chodítka obecne došlo k záveru, že ich používanie nielen že neurýchľuje nástup chôdze, ale práve naopak ho brzdí a spomaľuje dosahovanie ďalších motorických zručností.
Je to logické – ak dieťaťu ponúknem nejakú polohu pasívne, prečo by sa malo drieť samo? Prečo by sa snažilo, keď sa tam dáva pravidelne a vo zvýšenej polohe je spokojné a šťastné?
Rovnako tak dieťa v chodítku nepoužíva svaly rovnako, ako keby k chôdzi došlo samo. Používanie chodítok mení pohybové svalové súhry a pohybové vzorce – viď napríklad nezaťaženie nohy a len letmé dočiahnutie špičkou na zem. Chýba práca s vlastným ťažiskom, balancom.
Alternatívy: Ako podporiť a zabaviť dieťa pri chôdzi?
Tréning robí majstra. To isté platí pri detskej chôdzi. Preto nehľadajte rôzne skratky, čakajte, až bude dieťa pripravené začať chodiť a potom len trénujte.
Pokiaľ používate najmä pasívne chodítko na zabavenie dieťaťa alebo na obmedzenie v pohybe kvôli bezpečnosti, skúste ho vymeniť za:
- Aktívne centrum: Typ hračky podobný chodítku, akurát bez koliesok. Dieťa sa v ňom zabaví bez rizika pádu alebo vývoja nesprávnych pohybových vzorcov.
- Detské ohrádky: Dobre poslúžia ako krátkodobý núdzový variant bezpečného priestoru. Dlhodobo ale môžu deti deprimovať, najmä pokiaľ ide o malú ohrádku.
- Vysoká stolička: Nemusí slúžiť len pri jedle. Ak potrebujete tráviť čas v kuchyni, vezmite dieťa so sebou a zaistite ho v stoličke, aby ste naň mali dohľad.
Ak je vaším dôvodom pre použitie chodítka rozvoj chôdze, vedzte, že ho nepotrebujete. Podľa štúdie z roku 2022 publikovanej v Developmental Psychobiology boli najväčšími prediktormi toho, ako dobre vedeli deti chodiť, nasledujúce:
- doba, ktorú deti strávili chôdzou,
- nezahltenosť domácnosti (tj čím väčší voľný priestor, tým lepšie),
- ak veľké percento času tvorila spontánna chôdza,
- a menšie percento času tvorila chôdza na krátkom úseku.
V štúdii taktiež potvrdili, že na kvalitu chôdze nemalo vplyv, v akom veku sa dieťa naučilo chodiť. Nie je teda naozaj kam sa ponáhľať.
Sú chodítka naozaj „škodítka“?
Ako to teda je s kontroverznými chodúľkami? Vonkoncom sa vám vo väčšine prípadov neoplatí. Nenechajte sa zneistiť pokrokom ostatných rodičov. Nenechajte sa ovplyvniť reklamou, v ktorej si vysmiate dieťa veselo cupitá v chodítku.
Buďte trpezliví a majte v dieťa dôveru: naučí sa to, až na to bude pripravené. Pokiaľ sa obávate o psychomotorický vývoj vašej ratolesti, kontaktujte odborníka.
