InšpiráciaStráženie domácich maznáčikovSeparačná úzkosť u psa

Ako na separačnú úzkosť u psa? Od príčin a prejavov k riešeniu

  18. November 2024,    8 min. prečítanie,
Má váš pes úzkostné prejavy, kedykoľvek vytiahnete päty z domu? Začnite to riešiť skôr, než bude neskoro. Ako úzkosť z odlúčenia spoľahlivo rozpoznať a ako psíka navyknúť na samotu, sa dozviete v našom článku.

Príznaky separačnej úzkosti

Úzkosť sa u psov môže vyskytnúť v akomkoľvek veku a za rôznych okolností. Niekedy k nej dochádza krátkodobo na báze hodín (napr. majiteľ odíde do práce) a niekedy dlhodobo v rámci dní (napr. bez neho rodina odchádza na dovolenku). Majitelia si znakov úzkosti u psov zvyčajne všimnú príliš neskoro, keď už je v pokročilom štádiu. Prečo je to tak?

Separačná úzkosť sa od ostatných diagnóz s podobnými príznakmi odlišuje práve tým, že má pes zo začiatku prejavy výhradne v neprítomnosti pána. Ako to môže prebiehať:

  1. Žiadne výrazné príznaky si najskôr nevšimnete. Ak bývate v byte, možno sa za vami príde sťažovať sused, že váš pes neustále šteká alebo vyje. Alebo sa psík správa ako zmyslov zbavený, keď sa vrátite z práce, ale máte pocit, že to je normálne.
  2. Príznaky začnú byť viditeľnejšie. Doma tu a tam nájdete mláčku na chodbe alebo napríklad v spálni. Máte škrabance na dverách, na stene či na podlahe.
  3. Pes sa začne chovať zvláštne vždy pred vašim odchodom. Eventuálne si vytvorí Pavlovov reflex k cinkajúcim kľúčom alebo čisteniu zubov, skrátka zmyslovým podnetom, ktoré sa pri vašom odchode opakujú. A vtedy si nervóznych reakcií majitelia zväčša všimnú.
Medzi konkrétne príznaky, ktoré sa s úzkosťou spájajú, patria najmä:

  • Strata kontroly nad vylučovaním: pocikávanie, defekácia. 
  • Deštruktívne správanie: pes ničí a hryzie nábytok alebo škriabe na dvere.
  • Sebadeštruktívne správanie: pes sa škriabe, hryzie, oblizuje sa.
  • Zvukové prejavy: keď nie ste doma, pes kňučí, zavýja a šteká. 
  • Prehnané nadšenie pri návrate: pes nedokáže ovládať svoje nadšenie, keď sa vrátite (skáče po vás, obtiera sa).
  • Zmeny stravovania: pes prestane jesť, prehnane hltá a je pažravý, alebo požiera vlastné výkaly.
Denisa Smolíková
Trénerka psov
Čo robiť, ak pes od smútku prestane jesť:

  • Keď pes musí byť len na granuliach, dosť dobrý trik je pridať vývar a nechať granule mierne nasiaknuť. :)
  • Skúste jedlo zatraktívniť: hodenie granule, kŕmenie z ruky, rôzne hlavolamy…
  • Kŕmenie z ruky ako odmena za prácu: napr. otočka, sadni, očný kontakt…
  • Nenechávajte all inclusive bufet celý deň. 
  • Skúšajte kŕmiť viackrát a po menších dávkach.
  • Zamyslite sa, čo môžete urobiť preto, aby sa cítil v bezpečí. Napríklad ho kŕmte v kennelke a nie na chodbe.
  • Zmeňte misku: poznám psy, čo jednoducho z nerezových misiek jesť nechcú. 

Príčiny separačnej úzkosti

Napriek častému presvedčeniu separačná úzkosť nie je absolútnou vinou majiteľa. Jej priebeh je úplne individuálny: čo jednému psovi spustí lavínu úzkosti a stresu, ďalšieho nechá úplne chladným. Prečo k nej teda u niektorých jedincov dochádza?
  • Stresová reakcia na zmeny prostredia: príznaky sa môžu u psa začať objavovať, keď je jeho doterajší režim narušený veľkou zmenou. Tou môže byť napríklad sťahovanie, smrť pána, prechod pána zo školy do zamestnania a pod.
  • “Post-traumatická” reakcia: strach z opustenia môže prameniť zo skúsenosti, ktorá psíka poznačila ako šteňa. Stretnúť sa s tým môžete hlavne u psov z útulku s nepríjemnou minulosťou a nedostatkom individuálnej starostlivosti.
  • Genetika: aj psíkovia, ktorí nie sú ničím psychicky poznačení, môžu mať problémy s odlúčením od majiteľa kvôli genetickej predispozícii. To platí napríklad pre bišonky alebo bolonské psíky.
Kateřina Šustková
Veterinárna lekárka
Pravdepodobnosť separačnej úzkosti je vo všeobecnosti vyššia u psov z útulkov, a teda u tých, ktorí už zažili nejakú traumu alebo si ich majitelia zobrali v neskoršom veku. Pre psa preto nie je také jednoduché prijať chod domácnosti, ako pre šteňa.

Osobne by som medzi plemená s týmito problémami zaradila celkovo plemená ovčiakov (nemecký ovčiak, austrálsky ovčiak...), ďalej bišóny, Cavalier King Charles, čivavy, jazvečíky, Jack Russel, maltézsky psík, francúzsky buldoček.

Ako zistím, či má môj psík separačnú úzkosť?

Podobne ako pri každej diagnóze, aj v prípade úzkosti môžu príznaky pripomínať množstvo ďalších porúch a chorôb. Ako ju teda odlíšiť, keď…

…nadmerné slinenie môže byť spôsobené aj problémami so zubami?
…časté škrabanie a olizovanie je príznačné aj pre alergie?
... štekanie môže byť reakciou na teritoriálnu hrozbu?
…k pomočovaniu môže dochádzať u netrénovaných psov alebo psov s infekciou močového traktu?

Predtým, než začnete s liečbou, sa obráťte na svojho veterinára, aby vám pomohol určiť jadro problému.

Riešenie a prevencia: Ako naučiť psa byť sám?

Ak u psa pozorujete spomínané príznaky, nezatvárajte pred tým oči. Tento problém sa nevyrieši sám a pes z neho nevyrastie. Musíte ho naučiť sa zo stresu dostať. Vaším cieľom by malo byť v psovi vybudovať dôveru, že sa vrátite a že to bez vás zvládne. A samozrejme tiež odstrániť nepríjemné príznaky (pocikávanie, zavýjanie). Ale ako na to?
  • Pozitívne posilňovanie: Urobte z vašej neprítomnosti príležitosť pre radosť. Vyhraďte psíkovi obľúbené hračky alebo maškrty, ktoré dostane práve a len vtedy keď nebudete doma. Namiesto bežných odmien, ako sú kupované snacky alebo piškóty, môže ísť napríklad o špeciálne maškrty z vašej výroby.
  • Postupná desenzibilizácia: Alebo privyknutie na nepríjemné spúšťače, ako sú cinkajúce kľúče alebo obliekanie kabátu. Je kľúčové to robiť skutočne postupne.
Ako na postupnú desenzibilizáciu?
  • Oblečte sa a zacinkajte kľúčom, ale zostaňte doma, sadnite si a nikam neodchádzajte. Robte to pravidelne a s vysokou frekvenciou.
  • Ďalším krokom je natrénovať si odchod za dvere. Odíďte, pár minút počkajte a vráťte sa domov. Postupne zvyšujte čas, ktorý strávite za dverami. 
  • Skombinujte nepríjemné spúšťače s odchádzaním. Ale zbytočne sa so spájaním prvých dvoch krokov neponáhľajte. Dajte psovi čas si na stav vecí zvyknúť. Odmeňte ho za každý odchod spojený so spúšťačom, kedy vydrží byť v pokoji.
  • Counter-conditioning: Nebudete trestať zlé správanie, ale odmeňovať psa za to, že sa určitým spôsobom nespráva.  
  • Dostatok stimulácie: Obzvlášť u psov žijúcich v byte, bez veľkého výbehu a záhrady, môže dôjsť k frustrácii z nudy. Zaobstarajte im mentálne stimulujúce hračky a psie hlavolamy, ktoré ich vo vašej neprítomnosti zabavia.
  • Vytvorte z domova príjemné prostredie: Vzhľadom na povahu svojho psa, ho môžete skúsiť naučiť aj na to, aby si zvykol na prepravku. To ale u niektorých psov nebude možné. Okrem toho, nechajte doma mikinu alebo deku napáchnutú vašou vôňou.
  • Nájdite si hlídačku: Niekedy úzkosť nie je striktne naviazaná na jedného človeka. Psovi môže značne pomôcť, keď nebude celý deň úplne sám. Pravidelné stráženie alebo venčenie zmierni jeho strach zo samoty.

Čo ak váš psík zatiaľ úzkosťou z odlúčenia netrpí, ale chcete ho na ňu pripraviť? Spýtali sme sa skúsenej trénerky Denisy na jej skúsenosti so separačnou úzkosťou. Tieto tipy vám pomôžu ako forma terapie, ale aj ako prevencia u psíkov, ktorí sú s vašou neprítomnosťou vyrovnaní.
Denisa Smolíková
Trénerka psov
🍼 Už od mala psa učte na samotu. Aby ste neboli so psom na home office stále spolu, a zrazu ho nárazovo nenechali 8 hodín samého doma. 

🐶 Nerobte zo svojej mini neprítomnosti vedu. Nechajte psíka na chvíľku samého, napr. keď ste v kuchyni a on v obývačke. Môžete si ísť napustiť vodu a zase sa vrátiť späť.

🛏️ Naučte psa minimálne na pelech, najlepšie na kennelku (klietku). 

🐕 Nechajte psa tam, kde sa cíti bezpečne. Najhoršie je, ak pes je celý deň s vami v obývačke a akonáhle odchádzate, strčíte ho do chodby, kde normálne bežne nebýva a nie je na to miesto zvyknutý. Musíte z chodby najskôr bezpečný priestor vytvoriť.

🚶 Vytvorte odchodový rituál. Napr. ak nechám psa stáť uprostred miestnosti a odídem, po chvíľke začne plakať. Ale ak odchádzam, keď leňoší na gauči, všetko je v poriadku.

⚠️ Neodchádzajte potajomky. Najhoršia vec pri separačnej úzkosti, čo môžem psovi urobiť je, že sa nepozorovane vyplížim von. On sa potom zobudí a zľakne sa. Nevie, čo sa deje, prečo je pán preč.

🔑 Zistite, čo je spúšťač. Každý pes má iný spúšťač: topánky, bunda, kľúče, zvuk vchodových dverí, nanášanie make-upu, ruksak, nohavice. Ak ide napr. o topánky, naučte psa, že nič neznamenajú. Môžete sa obuť, vrátiť späť na gauč, pozerať Netflix a nič sa nedeje.  

🎭 Nezabúdajte na naplnenie všetkých psích potrieb podľa Maslowovej pyramídy.

Čo v rámci tréningu a liečby nerobiť?

V rámci riešenia separačnej úzkosti alebo pri snahe jej predísť, si dajte pozor aj na nasledujúce veci – majú totiž potenciál psíkovi prihoršiť.  

  • Dramatické rozlúčky a vítanie. Je síce pekné, že chcete psíkovi dať najavo, ako veľmi ho máte radi a ako veľmi vám bude chýbať, ale prehnaná teatrálnosť môže uškodiť. Váš odchod i príchod by mal byť rutinný, nie dlhý ani prehnane sentimentálny, aby psa príliš nevzrušil alebo nerozrušil.
  • Asociácia špecifických podnetov s odchodom. Keď pes pravidelne začuje cinkanie kľúčov a následne strávi 8 hodín sám a vystresovaný, kľúče sa postupne stanú spúšťačom úzkosti. Psíka preto na tieto zvuky postupne navyknite, aby ich vnímal úplne bežne.
  • Nechať ich nudiť sa. Okrem úzkosti môže psy frustrovať aj nuda. Preto im v priebehu dňa zaistite dostatok pohybu, hier a vychádzok, pri ktorých sa môžu vybúriť a zabaviť. Ide ale o problém z iného súdka, než je priamo separačná úzkosť, berte to preto len ako bonus.
  • Podávať psovi lieky. Nepodávajte psovi lieky na upokojenie bez predchádzajúcej konzultácie s odborníkom. Často len zdanlivo pomáhajú a z dlhodobého hľadiska môžu psovi uškodiť.
Kateřina Šustková
Veterinárna lekárka
Lieky by som odporučila používať len vtedy, ak ich pre konkrétneho pacienta odporučí lekár, a vždy po zhodnotení celkového stavu. Majiteľ môže sám vyskúšať voľnopredajné upokojujúce prípravky na prírodnej báze, ale myslím si, že je lepšie investovať do osobnej konzultácie s kynológom/psím behavioristom, než kupovať niekoľko prípravkov, ktoré nakoniec ani nemusia fungovať.

Pri užívaní liekov môžete vidieť len zdanlivé zlepšenie, ak nie je podporené správnym výcvikom a „prepájaním“ mysle. Dlhodobé riešenia podporí pravidelnosť a intenzita tréningu.

  • Tréning poslušnosti: Separačná úzkosť nespočíva v neposlušnosti, ale v strachu a strese. Preto touto formou môžete psíkovi uškodiť: učiť ho potláčať nežiaduce prejavy nedáva zmysel, kým nevyriešite stresory vedúce k danému správaniu. 
  • Zákazy a príkazy cielené na odcudzenie: Ak bol psík zvyknutý spať s vami v posteli a všade vás nasledovať, nie je najlepší nápad mu začať tieto veci naraz zakazovať, len aby na vás prestal byť závislý. Môžete tým poškodiť vašu vzájomnú dôveru, puto a vzťah ako taký.
10 faktov o separačnej úzkosti od trénerky Denisy
  1. Za separačnú úzkosť si nemôže majiteľ sám.
  2. Zo separačnej úzkosti pes sám nevyrastie.
  3. Nepomôže zaobstarať ďalšieho psa.
  4. Nepomôžu žuvacie hračky.
  5. Nemusíte použiť klietku.
  6. Trénink poslušnosti úzkosť nevyrieši.
  7. Pes nemusí byť poriadne fyzicky vyčerpaný, než ho necháte samého doma.
  8. Pes smie spať s vami v posteli.
  9. Pes smie za vami chodiť po byte.
  10. Protištekací obojok nevyrieši separačnú úzkosť.

Nečakajte zázraky a buďte v pokoji

Aj za predpokladu, že budete dodržiavať všetky uvedené zásady, nemôžete očakávať, že sa úzkostný pes zázračne zmení za niekoľko dní. Vyzbrojte sa trpezlivosťou a stanovte si realistické očakávania na základe individuálnych schopností vášho psa. Veterinárka Kateřina nám povedala, ako dlho môže celkové zlepšenie skutočne trvať.
Kateřina Šustková
Veterinárna lekárka
Vo všeobecnosti by som prvé výsledky snaženia pri správnom tréningu očakávala za niekoľko týždňov až mesiacov, ale samozrejme je to individuálne. Ak budete používať lieky, je možné, že účinky budú viditeľné skôr. Osobne však zastávam názor, aby ste sa vždy snažili separačnú úzkosť riešiť najprv výchovou a riadnym tréningom. Vždy je vhodné poradiť sa so skúseným kynológom.
Nakoniec to najdôležitejšie: pre psíka ste najbližším spoločníkom a vzorom, preto buďte pokojní, nepanikárte a majte preňho trpezlivosť. Hoci úzkosť vychádza zo psíkovho strachu z osamelosti, vy na to byť sami nemusíte. Ak psík nerobí pokroky alebo mu nedokážete venovať pozornosť a čas, ktorý by si zaslúžil, pomôže vám skúsený veterinár, tréner, ale aj opatrovateľka.