Čo robiť, keď sa dieťa nechce učiť
Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Najmä, ak sa táto situácia opakuje často, môže to mať hlbší dôvod.
Namiesto rozčuľovania sa skúste zapátrať a pochopiť, čo presne za týmto odporom stojí, a ako môžete pomôcť z pozície rodiča.
Prvý krok: Zistite príčinu
Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Medzi najčastejšie dôvody odmietania učenia patria nasledujúce.
Nezáujem
Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet.
Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa.
Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia. V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa.
Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista. Alebo mu jednoducho ukážte, ako sa matematika používa v reálnom živote – napríklad keď nakupujete v obchode, a tým ho zároveň priučíte finančnej gramotnosti.
Jana Dráhová
Učiteľka na druhom stupni základnej školy
Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme.
Ďalším dôvodom je vek – puberta. Dieťa, ktoré by bolo inak vnútorne motivované, odrazu potrebuje motiváciu vonkajšiu, teda odmenu.
Ďalším dôvodom je vek – puberta. Dieťa, ktoré by bolo inak vnútorne motivované, odrazu potrebuje motiváciu vonkajšiu, teda odmenu.
Pocit preťaženia
Úlohy, skúšky, projekty – to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva. To môže spôsobiť, že sa stiahnu do seba a odmietajú spolupracovať.
Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Možno to nie je problém s učením, ale niečím iným, napríklad s úzkosťou zo školy všeobecne.
Jana Dráhová
Učiteľka na druhom stupni základnej školy
Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť. Skúste sa teda jednoducho sústrediť len na to naozaj najnutnejšie, čo takzvane "horí".
Nevhodný štýl učenia
Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí.
Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! A dať mu tak šancu učiť sa spôsobom, ktorý mu najlepšie vyhovuje:
- 🎨 Vizuálny typ – Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí. Pomôže kreslenie myšlienkových máp alebo zvýrazňovanie dôležitých informácií.
- 🗣️ Sluchový typ – Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje. Ideálna forma učenia je nahrávanie si učiva, opakovanie nahlas alebo učenie formou pesničiek.
- ✋ Kinestetický typ – Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti. Pomôže mu učenie hrou, manipulácia s pomôckami alebo napríklad chôdza pri opakovaní látky.
- 🔎 Logický typ – Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti. Pomôžu mu tabuľky, schémy alebo prepojenie učiva s reálnymi situáciami.
Jana Dráhová
Učiteľka na druhom stupni základnej školy
Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky. Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva. A niektorí sa učia pri pohybe, rôzne šifry, behacie diktáty a podobne.
Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.
Druhý krok: Podniknite praktické kroky a motivujte dieťa k štúdiu
Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete. Čo preto môžete urobiť?
Jana Dráhová
Učiteľka na druhom stupni základnej školy
Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú. V neposlednom rade skúste nájsť doučovanie s vhodným lektorom, ktorý s motiváciou pomôže.
Vytvorte študijnú rutinu
- Zaručte dieťaťu konzistentný harmonogram a rutinu na každodenné štúdium.
- Zaistite mu tichý a organizovaný priestor, čo zníži rušivé vplyvy a umožní dieťaťu lepšie sústredenie.
- Vytvorte plán učenia, ak má dieťa problémy práve s plánovaním.
Zaraďte pravidelné prestávky
- Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Napríklad 5 až 10 minút po každej pol hodine štúdia.
- Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať.
- Vyhnite sa používaniu telefónu alebo tabletu počas prestávky, to len zhorší jeho sústredenie a zníži chuť pokračovať v štúdiu.
Vedeli ste, že?
Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie. Pravidelné prestávky umožňujú mozgu odpočívať a lepšie spracovávať nové informácie.
Využite interaktívnu výučbu
- Nájdite aplikácie alebo hry, ktoré súvisia s obsahom vyučovaných predmetov.
- Zorganizujte štúdium s kamarátmi a spolužiakmi, aby bolo učenie pre deti zábavnejšie.
Tretí krok: Čo ešte môžete urobiť ako rodič?
Žiadny rodič nie je nadšený z toho, že sa dieťaťu nechce učiť a hlavne, že nosí domov zlé známky. Dôležité je však zachovať pokoj.
Namiesto frustrovanej reakcie sa snažte pochopiť prekážky, ktorým vaše dieťa čelí a pomôžte mu rozkľúčovať chaos, ktorý má v hlave kvôli školskému učivu.
Namiesto frustrovanej reakcie sa snažte pochopiť prekážky, ktorým vaše dieťa čelí a pomôžte mu rozkľúčovať chaos, ktorý má v hlave kvôli školskému učivu.
Hovorte otvorene o pocitoch
Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať.
Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí. A práve takto ste schopní odhaliť príčinu problémov s učením.
Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne.
S odmenami buďte opatrní – používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Deti by mali pochopiť, že študujú pre svoju budúcnosť, nie preto, aby potešili svojich rodičov.
Jana Dráhová
Učiteľka na druhom stupni základnej školy
Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa. Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní. Za mňa to nie je zlá motivácia.
Zapojte dieťa do procesu
Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné).
Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok. Keď má dieťa na výber, nadobúda pocit, že má svoj proces učenia pod kontrolou, čo môže zvýšiť jeho motiváciu.
Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Vytvorte si trebárs mapu cieľov. Tento prístup prináša kvapku kreativity, vzrušenia a prebúdza v deťoch súťaživého ducha, čo môže byť mimoriadna motivácia.
V prípade potreby vyhľadajte pomoc
Pokiaľ si všimnete, že dieťa s nejakým predmetom bojuje, je dobré sa porozprávať s učiteľom, aby ste počuli názor odborníka. Učitelia majú často ďalšie materiály alebo študijné tipy, ktoré môžu byť nesmierne užitočné.
Spýtali sme sa, čo robiť, ak dieťa stále prejavuje odpor k učeniu a zdá sa, že nepomáha ani pomoc rodičov, ani podpora učiteľa.
Jana Dráhová
Učiteľka na druhom stupni základnej školy
Väčšinou pomôže nájsť nejaký naozaj veľký, ideálne dostupný cieľ ako dôvod, prečo niečo zmeniť. Ja som u jedného svojho žiaka vedela, že má rád železnice a vlaky. Skúsila som mu za odmenu dohodnúť jazdu s rušňovodičom. Zrazu sa v mojom predmete motivácia objavila. Vedel, že bez maturity či výučného listu nemá v tomto obore šancu.
Pokiaľ ale takáto možnosť nie je, alebo nie je dostupná, radím nechať si to odžiť. Proste čeliť následkom, čo taká nechuť ku škole a následne zlý prospech môže spôsobiť.
Skúste zvážiť doučovateľa, ktorý môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach. Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú pri učení doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi, čo môže výrazne zlepšiť ich sústredenie.
Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa.
Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa.
Namiesto toho, aby ste sa sústredili iba na výsledky, oceňujte úsilie, ktoré dieťa vyvíja. Chváľte za pokrok v problematických oblastiach aj za úspech v tom, čo mu ide, pretože pozitívna spätná väzba môže zvýšiť sebavedomie a motiváciu.
