Natália R.

Natália má skúsenosti s deťmi predškolského veku a tiež s menšími od jedného roku, ale aj s deťmi školopovinnými, ktoré i doučovala. Deti vodila aj do krúžkov. Starala sa doma o mladšieho brata, vie variť a postarať sa o celú rodinu. Pracovala v škôlke a tiež v školskej družine i v detských táboroch. V rámci školskej praxe pracovala i s deťmi s handicapom. Posledné tri roky opatrovala deti v rodinách. Rozumie detskému svetu a deti ju rešpektujú.

Ako Natália rieši každodenné situácie

Máte prvýkrát strážiť Aničku z Bratislavy, ktorá má čerstvých päť rokov. Anička už rok chodí do škôlky a jej mamička s oteckom si teraz potrebujú vydýchnuť a vyjsť si na celú sobotu na spoločný výlet vo dvojici. O Aničke viete, že ju ešte nestrážila iná teta ako mamičkina sestra, že pri knižke veľmi dlho nevydrží a najviac ju baví akýkoľvek pohyb. Mamička s oteckom nebudú mať špeciálne požiadavky na denné harmonogram, nechávajú ho čisto vo vašej kompetencii. Ako bude vaša spoločná sobota vyzerať?

Doobeda by som využila čas vonku, na ihrisku, alebo prechádzke, podľa toho, na čo by mala náladu Anička. Potom by sme sa vrátili domov na obed, po obede by som sa snažila, aby Anička zostala vklude a troška si oddýchla. Ak má 5 rokov a chodí do škôlky, pravdepodobne poobede ešte spí, to záleží aj na tom, či mi rodičia povedia, aby som ju dala spať. Ak nespí, zabavili by sme sa doma buď kreslením, alebo podľa oblúbenej hry Aničky a po oddychu by sme sa znova vybrali von. Vonku podľa počasiaby sme sa na ihrisku hrali buď na preliezkach, húpačke, alebo piesku.

S Aničkou ste na piesku a okrem vyvádzanie na preliezkach tiež staviate bábovky. Anička pokojne sedí a z postavených báboviek sa snaží pripraviť hotové cukrárske potešenie. Zrovna má v ruke sitko, ktorým "cukruje" bábovku. Príde k nej dievčatko asi v rovnakom veku, vezme jej sitko z ruky a chce si s ním hrať sama. Anička je nešťastná a vyzerá to, že bude plakať. Ako situáciu vyriešite?

V prvom rade, sa spýtam dievčatka, či môže počkať, že Anička sa dohrá a môžu si sitko požičať, ale toto sa nestáva. Väčšinou toto rieši rodič toho dievčatka, nie ja. Ak by sa to ale stalo naopak a Anička by chcela hračku, vždy sa s deťmi rozprávam o situácii, pýtam sa ich, prečo chcú hračku, či môžmu počkať, dohadujem sa s nimi, aby boli spokojné aj deti a aj ja. Je dôležité pochopiť dieťa, tak isto dieťa musí chápať moje činy a preto sa s nimi rozprávam a hlavne sa ich pýtam, aby som vedela za akým účelom to robia, alebo aby vedeli prečo to robím ja.

S rodičmi ste boli dohodnutá, že dorazia večer pred uspávaním malé Aničky. Pol hodinky pred tým, než majú doraziť, vám volá zúfalá mamička, že stoja na diaľnici v kolóne, a že určite nestihnú prísť na čas. Oneskorenie budú mať veľké a nie je nikto, kto by ich mohol zaskočiť. Anička je z celodenného vyčíňania už unavená a pýta sa na rodičov. Čo budete robiť?

Upokojím ju, že ich môžeme počkať v postielke a popritom si prečítame knihu, alebo sa porozprávame. U mňa deti nemajú problém so zaspaním, pretože sa im celý deň venujem. Som si istá, že po chvílu by Anička spala :) Rodičom by som povedala, že je to v poriadku, mne nevadí keď meškajú. Ak sa bude pýtať na rodičov, tak jej poviem, čo sa deje, že sú v zápche a že rano keď sa prebudí, tak maminka a tatinko určite bduú pri nej. Snažím sa deťom neslubovať takéto veci, ale keď som si istá a viem kedy prídu tak poviem.