Natália P.

Natália má veľmi rada deti a zatiaľ má skúsenosti s opatrovaním najmä v rámci rodiny. Po úvodnom zoznámení je ochotná opatrovať aj malé deti vo veku 1 – 2 roky.
Časovo je flexibilná, preferuje však opatrovanie v popoludňajších hodinách alebo cez víkendy.
Skúsenosti s deťmi má aj z mimoškolských aktivít – trénovala plávanie pre deti od 6 rokov a ako dobrovoľná hasička sa venovala rôznym pohybovým aktivitám s deťmi.
Vo voľnom čase rada pečie, hrá spoločenské hry, číta knihy a sleduje filmy.

Ako Natália rieši každodenné situácie

Máte prvýkrát strážiť Aničku z Bratislavy, ktorá má čerstvých päť rokov. Anička už rok chodí do škôlky a jej mamička s oteckom si teraz potrebujú vydýchnuť a vyjsť si na celú sobotu na spoločný výlet vo dvojici. O Aničke viete, že ju ešte nestrážila iná teta ako mamičkina sestra, že pri knižke veľmi dlho nevydrží a najviac ju baví akýkoľvek pohyb. Mamička s oteckom nebudú mať špeciálne požiadavky na denné harmonogram, nechávajú ho čisto vo vašej kompetencii. Ako bude vaša spoločná sobota vyzerať?

Keďže študujem telesnú výchovu, viem Aničke pripraviť také aktivity, ktoré ju budú nielen baviť, ale jej aj niečo prinesú. Už je skoro vo veku zlatej motoriky tak by som pripravila cviky aj na to aby rozvíjala svoju koordináciu aj obratnosť. O Aničku by som sa postarala hlavne formou pohybu, keďže viem, že ju to baví. Ráno by sme začali jednoduchými pohybovými hrami a rozcvičkou. Potom by sme šli von na ihrisko, kde by sme robili rôzne motorické aktivity – skákanie, behanie medzi kužeľmi, loptové hry alebo malé prekážkové dráhy. Poobede by sme mohli mať tanečnú hru, detskú jogu alebo napodobňovanie zvieratiek pohybom. Takto by sme spojili zábavu s rozvojom jej motoriky a zároveň by mala celý deň pestrý program.

S Aničkou ste na piesku a okrem vyvádzanie na preliezkach tiež staviate bábovky. Anička pokojne sedí a z postavených báboviek sa snaží pripraviť hotové cukrárske potešenie. Zrovna má v ruke sitko, ktorým "cukruje" bábovku. Príde k nej dievčatko asi v rovnakom veku, vezme jej sitko z ruky a chce si s ním hrať sama. Anička je nešťastná a vyzerá to, že bude plakať. Ako situáciu vyriešite?

Ja by som to riešila tak, že by som pokojne a s úsmevom povedala dievčatku, že sitko teraz používa Anička a preto by bolo fér, aby jej ho vrátila. Hneď by som jej však ponúkla možnosť, že keď Anička svoju bábovku dokončí, môže si ho požičať aj ona. Aby zatiaľ neostala bokom, dala by som jej do ruky inú formičku alebo vedierko a navrhla, že môžeme spraviť jej vlastnú bábovku. Takto by sa Anička naučila, že má právo dokončiť svoju hru, a dievčatko by zas zažilo, že sa dá počkať alebo nájsť iná cesta, ako sa zapojiť.

S rodičmi ste boli dohodnutá, že dorazia večer pred uspávaním malé Aničky. Pol hodinky pred tým, než majú doraziť, vám volá zúfalá mamička, že stoja na diaľnici v kolóne, a že určite nestihnú prísť na čas. Oneskorenie budú mať veľké a nie je nikto, kto by ich mohol zaskočiť. Anička je z celodenného vyčíňania už unavená a pýta sa na rodičov. Čo budete robiť?

Najprv by som jej pravdivo ale jemne vysvetlila, že maminka s ockom sú ešte na ceste a že prídu hneď, ako budú môcť. Dôležité je uistiť ju, že sa určite vrátia, len to potrvá trošku dlhšie. Potom by som sa snažila prepnúť jej pozornosť – napríklad pripraviť pokojnejšiu aktivitu pred spaním, čítanie krátkej rozprávky alebo počúvanie uspávanky. Keďže je už unavená, postupne by som ju uložila do postele a zostala pri nej, aby sa cítila bezpečne.