Zabudnite na predsudky: 4 najčastejšie mýty o opatrovaní detí
Rodičia čelia veľkému tlaku povinností – starať sa nielen o deti, ale aj domácnosť, budovať kariéru, venovať sa vzťahu a rozvíjať samých seba. Často sa očakáva, že to všetko zvládnu sami, bez zaváhania a navyše aj s úsmevom. No pravda je taká, že niekedy potrebujú pomoc, a je to úplne v poriadku.
Hoci existujú možnosti, ako si každodenný život uľahčiť, rodičov môže brzdiť neistota: Bude to fungovať? Nie je to príliš veľký krok? Tieto pochybnosti vychádzajú z mýtov, ktoré obklopujú najmä opatrovanie detí.
Preto sa v tomto článku pozrieme na najčastejšie predsudky o opatrovaní detí a ukážeme si, že môže byť jednoduchšie a flexibilnejšie, než ste si možno doteraz mysleli. O svoju skúsenosť z praxe sa podelí aj hlídačka Timea, ktorá sa venuje pedagogike pre materské školy.
.jpg)
Timea K.
Študentka predprimárnej pedagogiky a opatrovateľka
Možno si poviete, že kedysi opatrovateľky neboli potrebné a je to len nepotrebný výdobytok modernej doby. Avšak, zabúdame na to, že kedysi bola takmer bežne poruke babka, dedo, ujo či teta, a častokrát žili pod jednou strechou. Dnes, žiaľ, mnohé rodiny z rôznych dôvodov túto možnosť nemajú.
Mýtus 1: Opatrovateľka je náhradou rodiča
Veľmi častý predsudok je predstava, že opatrovateľka má “nahradiť” mamu alebo otca, čo môže vyvolávať pocit viny. Rolu rodiča ale nikto skutočne nenahradí. Opatrovateľka nie je – a nemá byť – náhradou za rodiča. Predstavuje samostatnú, jedinečnú úlohu v živote dieťaťa.
Podobne ako starý rodič, učiteľka v škôlke či tréner na krúžku, podieľa sa na starostlivosti vlastným spôsobom, no zároveň rešpektuje výchovné princípy a zásady dané rodičom. Taktiež pomáha udržiavať rovnováhu v živote rodiča, ktorý získa čas na ďalšie aktivity či záležitosti, ale zároveň má istotu, že dieťa má nielen dozor, ale je oňho aj dobre postarané.
Timea K.
Študentka predprimárnej pedagogiky a opatrovateľka
Určite ste sa už stretli s názorom, že opatrovateľka je len „náhradné riešenie“. Z môjho pohľadu pedagogičky s praxou v jasliach a materskej škole, to tak nie je. To, že rodič požiada o pomoc, či už od svojej rodiny, priateľov, alebo opatrovateľky, nie je hanba ani zlyhanie. Práve naopak. Určiť si svoje limity je prejav zodpovednosti a starostlivosti o seba aj o svoje dieťa.
Opatrovateľka môže byť sprievodcom, parťákom aj učiteľom, ale predovšetkým je to osoba, ktorá dieťaťu odovzdá hodnotne a príjemne strávený čas s láskou a rešpektujúcim prístupom, kým vy si v pokoji a bez zhonu splníte svoje povinnosti alebo radosti. Potom sa s úsmevom a spokojní opäť stretnete doma.
Mýtus 2: Opatrovateľka je veľký záväzok a luxus
Mnohí opatrovanie detí vnímajú ako luxus a záväzok – niečo, čomu treba venovať čas a prostriedky pravidelne a dlhodobo. No ako je vidieť aj z priemerných cien opatrovania na Slovensku, spektrum možností vie byť naozaj široké, a v skutočnosti nemusíte zvoliť prístup “všetko alebo nič”, keďže veľkou výhodou opatrovania detí je práve jeho variabilita.
Opatrovanie môže mať množstvo podôb: od jednorazovej pomoci, keď chcete mať voľný víkend s partnerom, až po pravidelné stretnutia, ktoré zapadnú do denného režimu rodiny. Sami sa môžete rozhodnúť, či vám opatrovanie v danej forme sadlo a ako často v ňom chcete pokračovať. Jednoducho si sami zvolíte také tempo a spôsob spolupráce, ako vám to vyhovuje.
Navyše to nemusí byť nutne iba opatrovanie detí, ktoré vám uľahčí život, ale napríklad aj upratovanie. Niekedy stačí mať pár hodín naviac, aby ste si oddýchli, vybavili neodkladné veci alebo si dopriali chvíľku pre seba tak, ako len chcete. Či už ide o drobnú pomoc v domácnosti alebo dlhodobejšie stráženie detí, aj jeden okamih môže mať veľký efekt na vašu pohodu a energiu.
Timea K.
Študentka predprimárnej pedagogiky a opatrovateľka
Rodiny využívajú opatrovateľky z rôznych dôvodov – kvôli pracovným povinnostiam, dôležitým stretnutiam, zdravotným problémom rodiča či jednoducho na krátky oddych, aby predišli vyhoreniu. Taktiež existuje široká škála opatrovateliek s rôznymi sadzbami a skúsenosťami. Rodičia si môžu vybrať opatrovateľku na pár hodín týždenne, príležitostne, ale aj na plný úväzok, podľa svojich potrieb a finančných možností.
Ak rodič vďaka opatrovateľke získa čas na prácu, oddych alebo starostlivosť o seba, môže to v konečnom dôsledku priniesť rodine viac hodnotných benefitov (napríklad vyššiu produktivitu, pokoj a pohodu v domácnosti, čas aj na partnerský vzťah) než len priame finančné náklady na stráženie.
Mýtus 3: Neznámy človek sa nedokáže postarať o moje dieťa
Je prirodzené mať pocit, že zveriť neznámemu človeku dieťa, je veľký krok. No nemusíte do toho skočiť po hlave – ak venujete istý čas postupnému zoznamovaniu, namiesto cudzieho človeka bude dieťa strážiť známa tvár, u ktorej ste si istí spoločnou zhodou.
Celý proces teda môže prebiehať postupne a s dôverou, keď si ho rozdelíte na viaceré fázy. Najprv sa môžete stretnúť na krátky pohovor, aby ste sa “oťukali”. Máte tak príležitosť opatrovateľku spoznať a porozprávať sa s ňou o vašom prístupe k výchove, očakávaniach a potrebách dieťaťa.
Timea K.
Študentka predprimárnej pedagogiky a opatrovateľka
Nikto nečaká, že si dieťa na opatrovateľku zvykne za päť minút. Proces zvykania si môže byť postupný. Kľúčom k úspechu vie byť teda postupná adaptácia. Stretnite a spoznajte sa najskôr s opatrovateľkou spoločne s dieťaťom a neskôr postupne predlžujte čas, kým je dieťa s opatrovateľkou samo.
Prítomnosť opatrovateľky navyše nie je len o strážení. Je to cenná príležitosť na rozvoj sociálnych zručností dieťaťa. Učí sa komunikovať s rôznymi ľuďmi, budovať nové vzťahy a adaptovať sa na rôzne interakcie, čo je dôležité pre jeho budúcnosť v kolektíve. Opatrovateľka môže dieťaťu ukázať iné spôsoby hrania, čítania alebo trávenia času, čo podporuje jeho kognitívny a kreatívny rozvoj.
Prvé opatrovanie následne môžete naplánovať v prítomnosti jedného z rodičov, ktorý bude napríklad vo vedľajšej miestnosti a k dispozícii. Je to tiež spôsob, ako predísť prípadnej separačnej úzkosti dieťaťa. Podľa opatrovateľky Timei má opatrovanie pre dieťa ešte jednu veľkú výhodu:
Dovolím si na základe svojich skúseností povedať – a mnoho rodičov mi to zrejme potvrdí – že deti, ktoré mali pred nástupom do MŠ či jaslí opatrovateľku, zvládali neskôr adaptáciu oveľa lepšie. Dieťa si ľahšie zvykne na nové prostredie, iných ľudí a aj na pani učiteľky.
A napokon, myslite na to, že aj opatrovateľka chce to isté, ako vy. Aj ona túži po dobre nastavenej spolupráci s rodinou, s ktorou sa bude cítiť príjemne. Spoločné naladenie je teda nielen v záujme rodičov, ale aj hlídačky, a najmä dieťaťa, ktoré bude taktiež cítiť väčší pokoj a istotu.
Timea K.
Študentka predprimárnej pedagogiky a opatrovateľka
Vždy som zastávala názor, že spokojná matka sa rovná spokojné dieťa (pozn. teória citovej väzby: emocionálny stav rodičov má priamy vplyv na emocionálnu pohodu a vývoj detí). Deti sú neuveriteľne citlivé na našu náladu a prežívanie. Ak ste vy v pohode, odzrkadlí sa to aj na vašom dieťatku.
Spokojný a oddýchnutý rodič je ten najlepší rodič. Vďaka opatrovateľke získate čas pre seba, na povinnosti alebo oddych, vrátite sa k dieťaťu trpezlivejší, šťastnejší a plní energie.
Spokojný a oddýchnutý rodič je ten najlepší rodič. Vďaka opatrovateľke získate čas pre seba, na povinnosti alebo oddych, vrátite sa k dieťaťu trpezlivejší, šťastnejší a plní energie.
Mýtus 4: Dokonalý rodič má všetko zvládať sám bez pomoci
Od rodičov (predovšetkým od matiek) sa očakáva, že budú zvládať úplne všetko – čo vie byť veľmi psychicky náročné. Tlak na dokonalosť prichádza často aj zvnútra, keďže majú strach, či sú dosť dobrí v rodičovstve, vo svojej práci, v partnerstve, ale aj v kamarátstve alebo vo svojich koníčkoch. Tomuto nátlaku ale nie je reálne vyhovieť a môže byť potenciálne škodlivý, ako svedčí aj Miro Jaroš v rozhovore o rodinnej pomoci.
Keď si k tomu pripočítate ešte aj spoločenské očakávanie, že by žena mala ostať s dieťaťom doma čo najdlhšie, veľmi jednoducho to môže viesť až k vyhoreniu. Pravda je taká, že každá rodina je iná – každá mama (aj každé dieťa) má iné potreby. Niektoré túžia po skorom návrate do práce, iné budú na rodičovskej dovolenke spokojné.
Timea K.
Študentka predprimárnej pedagogiky a opatrovateľka
Tento mýtus je hlboko zakorenený v spoločnosti a často vytvára tlak na ženy, aby odložili svoj návrat do práce, kým dieťa nenastúpi do materskej školy. Neexistuje žiadny univerzálny návod. Pre niektorých je skorší návrat matky do práce nevyhnutnosťou kvôli financiám, pre iných zas kľúčový pre ich vlastné duševné zdravie a pocit sebarealizácie.
Nie je dôležité, čo hovorí okolie alebo spoločenské očakávania, ale to čo naozaj vyhovuje vám a vašej rodine. Každá rodina je jedinečná a má odlišné finančné, emocionálne a kariérne potreby.
No ak sa pokúsite zvládať úplne všetko len kvôli snahe dosiahnuť dokonalosť, neostane vám čas na veci, ktoré považujete za dôležité. Každý deň má len 24 hodín, a v ideálnom prípade by ste nemali obetovať spánok, aby ste toho stihli viac, keďže to má vážne zdravotné riziká.
Preto je kľúčové naučiť sa rozpoznať, na ktoré veci by sa vám mohla hodiť pomoc. Nech už ide o vzájomnú pomoc v komunite, kde ponúknete a získate pomoc od svojich priateľov, susedov, rodiny, alebo pomoc od opatrovateľky detí či pani na upratovanie.
Vyberte sa na cestu dôvery namiesto pochybností
Keď sa na mýty pozriete z iného uhla pohľadu, začnete prijatie pomoci vnímať ako postupný proces, ktorý je úplne pod vašou kontrolou a dovolíte si budovať dôveru, čo vám značne môže uľahčiť život bez nutnosti čokoľvek obetovať. Opatrovateľka nie je náhradná možnosť ani luxus, ale flexibilná pomoc. To, ako a kedy ju využijete, závisí len na vás. A koniec koncov, nemusí ísť len o opatrovanie detí – aj formu pomoci si viete sami vybrať podľa situácie v rodine.
