Dieťa odmieta jesť: Ako zvýšiť chuť do jedla u nejedákov?
Problémy so zaradením nových jedál do detského jedálnička sú jednou z veľkých výziev, ktorými si prejde snáď každý rodič. Možno aj vy ste sa ocitli v situácii, keď dieťa odmieta jesť takmer všetko, a vy už strácate nádej, že nebude do konca života žiť len zo suchého rožka a cestovín.
Nebojte nič, ide o pomerne bežný a prirodzený jav. Je však treba k nemu zaujať správny prístup – a najmä odolať tomu premeniť sa na vlastných rodičov, ktorí vám vždy hovorili: „Pokým to nedoješ, neodídeš od stola”.
Ako toto turbulentné obdobie prekonať tak, aby si dieťa osvojilo správne návyky a vy neprišli o rozum? Spýtali sme sa nutričnej terapeutky Mgr. Petry Kuřátkovej. Najskôr sa však musíme pozrieť na to, čo vyberavosť vôbec je a prečo vzniká.
Mgr. Petra Kuřátková
Nutričná terapeutka, profesionálna laktačná poradkyňa
Vyberavosť v jedle je do istej miery prirodzená a normálna. Dieťa z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie, i keď, samozrejme, môžu byť potraviny alebo jedlá, ktoré nebude jedávať ani v dospelosti. Každý z nás má na to nárok.
Čo je vyberavé jedenie a jeho príčiny
Hoci sa zdá, že vyberavosť definuje skrátka nenávisť k určitej potravine a odmietanie jej konzumácie, zväčša vychádza zo širších okolností na základe rôznych dôvodov, ako sú:
- Kombinácia viacerých potravín: dieťa nemusí mať rado mäso len vtedy, ak sa dotýka omáčky a omáčka mu prekáža vtedy, keď „špiní” iné jedlo.
- Podávanie: u detí vizuálna stránka jedla spraví veľa, hlavne čo sa týka farby, ale trebárs aj tvaru jednotlivých surovín.
- Textúra: takisto aj nepríjemnosť na dotyk vie deti odradiť.
- Nepredvídateľná chuť a konzistencia: najmä ovocie a zelenina, ako napr. avokádo, môžu mať zakaždým iné senzorické vlastnosti, a tak deti uprednostnia jedlá, na ktoré sa vedia spoľahnúť a ktoré im vždy prinesú rovnaké podnety.
- Neofóbia: teda strach z nových jedál.
Zjednodušene povedané to môže znamenať, že deti odmietajú jedlo ochutnať kvôli jeho vzhľadu (vtedy viete zapracovať na servírovaní a vizuálnej stránke jedla), alebo jedlo okoštujú a potom sa rozhodnú, že im nechutí (vtedy môžete zvoliť inú formu spracovania suroviny).
Aká je úloha rodiča v riešení malého nejedáka? Aby ste situáciu mohli vyriešiť, mali by ste zistiť špecifiká problému vášho dieťaťa. Zo začiatku ho môže odradiť skrátka len vystavenie sa neznámym zmyslovým zážitkom pri predstavovaní nových surovín v jedálničku. Vtedy vám môže pomôcť zaradiť rôzne hry s jedlom alebo vyskúšať BLW metódu. Ale čo v prípade, ked problém pokračuje aj neskôr?
Mgr. Petra Kuřátková
Nutričná terapeutka, profesionálna laktačná poradkyňa
Rodič i dieťa si musia uvedomiť svoje kompetencie a hranice, v tom tkvie úspech.
👪 Rodič je ten, ktorý je zodpovedný za tvorbu jedálnička, jeho obsah a podobu.
👶 Dieťa určuje, koľko čoho zje a či vôbec.
Áno, čítate dobre. My rodičia nenesieme zodpovednosť za to, čo si dieťa vyberie z taniera a koľko toho zje. Sme však zodpovední za to, čo dieťaťu servírujeme, ako často a k čomu ho (ne)vedieme.
Kedy je vyberavosť problém?
Aj keď je vyberavosť v jedle normálna a netreba pri nej hneď panikáriť, neznamená to, že je bezriziková. Najväčšou hrozbou je nedostatok vitamínov a minerálnych látok (najmä železa a zinku) v prípade odmietania celej kategórie jedál.
Hrozí tiež nedostatok vlákniny spôsobený najmä vynechávaním zeleniny a ovocia (to bohužiaľ ale platí aj u väčšiny dospelých).
Hrozí tiež nedostatok vlákniny spôsobený najmä vynechávaním zeleniny a ovocia (to bohužiaľ ale platí aj u väčšiny dospelých).
Možno vás straší, že dieťa kvôli nejedáctvu bude trpieť spomalením vo vývoji a počuli ste, že môže mať dokonca aj problémy s rastom. Podľa novších štúdií existuje však málo dôkazov o tom, že by vyberavosť v jedle preukázateľne ovplyvňovala rast.
Ako teda viete, kedy sa jedná o vážny problém? Ide najmä o intenzitu situácie: tj. keď je dieťa veľmi vyberavé a nemá odpor len k veľmi málo jedlám, je vyberavé naprieč dlhým časovým obdobím, alebo vyjadruje nechuť k jedlu deštruktívnym spôsobom.
Mgr. Petra Kuřátková
Nutričná terapeutka, profesionálna laktačná poradkyňa
Spozornela by som vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu – napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové – žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Pokiaľ vyberavosť v jedle a s tým súvisiace odmietavé jedenie narúša chod rodiny, kontaktovala by som špecialistu – ergoterapeuta s presahom na poruchy príjmu potravy alebo detského nutričného terapeuta, ktorý sa na toto špecializuje.
Ak sa s vyberavosťou potýkate krátkodobo, riziko nedostatku vitamínov nie je alarmujúce. Treba si dať pozor, aby ste snahou čo najskôr zabrániť nutričnému deficitu dieťaťu jedlo nevnucovali, a nespôsobili tak problémy s prístupom k jedlu do budúcna. Akým spôsobom to je možné dosiahnuť?
Ako efektívne zvládnuť vyberavé jedenie
Efektívnosť spočíva najmä v individuálnom prístupe k dieťaťu. Spočiatku by ste teda mali pozorovať jeho osobné preferencie. Prvým krokom je zistiť, čo mu prekáža a čo má naopak rado.
- Nezameriavajte sa na situáciu len binárne (paradajky dieťa neznáša/miluje), ale skúšajte aj rozdielne podoby jednej potraviny. Dopátrate sa tak ku všeobecnejšiemu vzorcu toho, v akej forme určité suroviny zvláda, a v akej naopak nie.
Vedeli ste, že?
Podľa pozorovaní nutričnej terapeutky Petry sú u detí jednoznačne najviac obľúbené suché trvanlivé potraviny – cestoviny, pečivo, chrumky, krekry, tyčinky. Naopak, najviac im dávajú zabrať mäso, ryby, určité podoby vajíčka (na tvrdo/volské oko), niektoré druhy ovocia a zeleniny, strukoviny v klasickej podobe (v polievkach, omáčkach).
- Napíšte si zoznam toho, čo ste spozorovali. Ktoré potraviny sú problémové a ktoré sú obľúbené? Z toho ďalej vyvoďte, aké kombinácie, textúry atď. sú príčinou najväčšieho odmietania. Alebo sa dieťaťa spýtajte, ak je vo veku, kedy vám to vie povedať.
- Následne skúšajte rôzne kombinácie. Podávajte jedlo s obsahom aspoň jednej obľúbenej zložky, doplnené o nové potraviny (alebo odmietané potraviny v novej forme).
- Pamätajte, že kvalita > kvantita. Odmietané či nové potraviny podávajte v malom množstve. A najmä, pri ovocí pozor na to, aby kvalita nebola nízka (napr. prezreté banány, zmäknuté vodnaté čučoriedky).
- Striedajte formu nenávidenej potraviny. Spôsobov prípravy surovín je nespočet. Ak dieťaťu nechutí nakrájaný banán s palacinkami, nabudúce ho skúste popučiť s najemno nastrúhaným jablkom na sviežu kašu. Alebo ho podávajte s ovsenou kašou, s jogurtom a podobne.
- Obmieňajte obľúbené jedlá. Hoci vás môže zvádzať neustále ponúkať tie isté osvedčené jedlá, pretože občas už nemáte silu nič vymýšľať, snažte sa každý deň na raňajky nedávať napr. obľúbený puding. Inak by sa mohlo stať, že sa dieťaťu postupom času omrzí. Ponúkajte jeho favorita každých pár dní a striedajte ho za iné podobné veci (rôzne druhy pudingov, jogurtov) alebo v inej forme (s rôznym ovocím, piškótami, palacinkami…).
Mgr. Petra Kuřátková
Nutričná terapeutka, profesionálna laktačná poradkyňa
Suché trvanlivé potraviny chutia aj vyzerajú vždy rovnako, čo je pre dieťa predvídateľné, vie, s čím môže počítať. Keď však v škôlke či doma uvidí omáčku s mäsom alebo nejaký ovocný šalát, môže to byť pre dieťa nečitateľné. Nevie, či to mäso bude nakrájané na malé kúsky a bude ako žuvačka, alebo bude príjemnej textúry – lebo veď, druhy mäsa a aj ich kulinárska úprava majú veľký vplyv na výslednú senzoriku.
U ovocia či zeleniny je to podobné. Čučoriedky sú raz kyslé, až trpké, inokedy sladké až prezreté. A navyše, ovocie i zelenina sú plné vody, takže často pri žutí potrebujeme v ústach spracovať popri šupke a dužine i tekutú časť. S tým má mnoho detí, ale i dospelých, problém.
A napokon: urobte servírovanie zaujímavým. Aj ako dospeláka by vás odradil kus bledého kuracieho mäsa, neurčitá hnedá omáčka a biela ryža. Ako na to?
Spôsoby, ako urobiť jedlo pre deti zaujímavým a pútavým
Nemusíte z jedla vyrábať obrázky alebo zvieratká, aby dieťa zaujalo a neodpudilo. Snažte sa však o pestrosť, či už formou striedania farieb, kombináciou rôznych tvarov a pod.
- Neponúkajte len jeden kus jedla, napríklad jednu palacinku, môže to byť neatraktívne. Podporte ju malými kúskami ovocia, mliečnymi výrobkami atď.
- Urobte jedlo farebnejšie a hravejšie. To, ako jedlo vyzerá, ovplyvňuje chuť do jedla aj u dospelákov. Keď to preženieme – chcete vytvoriť dúhu na tanieri, ponúkať napohľad lákavé pokrmy.
- Vyhnite sa vopred zmiešaným jedlám, ako je rizoto alebo cestoviny s mäsom a omáčkou. Snažte sa spočiatku ingrediencie oddeľovať, nech si na ne dieťa zvykne.
- Otestujte rôzne príbory a riady. Niektorým deťom priamo prekáža jesť lyžičkou a preferujú vidličku, iné zase zvládnu malú lyžičku, ale nie veľkú.
Zapojenie detí do plánovania a prípravy jedál
Ďalší spôsob, ako urobiť jedlo zaujímavejším, je zapojiť dieťa do prípravy. Vyberavosť v jedle je často len strachom z neznámeho. Keď dieťa uvidí, ako ste pokrm pripravili a ideálne si ho zjete spolu s ním, nadobudne k „cudzej hmote na tanieri” dôveru.
Často sa tiež môžete dočítať, že by ste deťom mali dať pocit autonómie a samostatnosti, aby prekonali svoju vyberavosť. Čo to však v praxi znamená? Máte všetko rozhodovanie nechať na nich, aby sa sami rozhodli, čo si chcú dať na jedenie? Alebo ich nechať vyberať, kedy sa chcú najesť?
Mgr. Petra Kuřátková
Nutričná terapeutka, profesionálna laktačná poradkyňa
Ak máte doma vyberavého stravníka, nikdy sa ho nepýtajte, čo si dá na raňajky, obed, večeru. Vždy bude tiahnuť k tým istým jedlám a nikam sa neposuniete.
Zapojenie do prípravy znamená prizvať dieťa do kuchyne, nechať ho pracovať s cestom, šúpať, krájať, miešať, čokoľvek, o čo prejaví záujem. Počas príprav dieťa veľmi často niečo ochutná, pretože je to celkom iná atmosféra i podmienky, ako pri stolovaní. A každá takáto nenátlaková príležitosť k ochutnávke je vhodná pre budovanie pozitívneho vzťahu k jedlu.
Buďte trpezliví a konzistentní
Ponúkajte nové potraviny postupne, poskytnite riešenia, pomoc a podporu, ale netlačte na dieťa, aby robilo pokroky. Môže to byť ťažké, ak dieťa stále odmieta, ale nevzdávajte sa.
Buďte konzistentní. Nielen vy, ale aj váš partner či partnerka, a vaši rodičia či svokrovci, by mali uplatňovať rovnaký systém. Pripravte preto toho, kto bude dieťa strážiť, na pravidlá, ktoré ste si nastavili, alebo si nájdite niekoho na mieru.
Čomu sa treba vyhnúť
Vyberavosť v jedle často zo strany rodičov sprevádza frustrácia. Je to pochopiteľné, avšak treba mať situáciu pod kontrolou a dodržiavať určité opatrenia, aby bol priebeh situácie čo najhladší. Čo teda rozhodne nerobiť?
- Agresivita. Dokonca aj pasívne agresívne poznámky, ako napríklad „Ak nezješ večeru, nebudeme sa hrať“, môžu mať negatívne dôsledky.
- Jedlo ako trest. Nenechávajte deti zámerne hladovať, aby neskôr zjedli viac. Zhoršíte ich dôveru k vám a zvýšite odpor k nenávidenému jedlu.
- Jedlo ako odmena. „Ak zješ toto jedlo, ktoré nemáš rád, môžeš dostať sladkosť." Je to len krátkodobé riešenie a nerieši podstatu problému.
- Nútenie jesť. Nenúťte dieťa jesť, podporujte ho ochutnávať.
- Skryté podávanie potravín. Klamať dieťaťu napríklad v tom, že daná polievka „určite neobsahuje jeho nenávidenú šošovicu”, možno pomáha dočasne, dlhodobo ale podobná manipulácia podrýva dôveru vo vašom vzťahu.
- Pozerať pri jedle videá/televízor. Spočiatku funguje ako zázrak, eventuálne sa ale môže stať, že sa bez pozerania videí dieťa nebude vedieť najesť.
Mgr. Petra Kuřátková
Nutričná terapeutka, profesionálna laktačná poradkyňa
Absolútne najčastejším nešvárom je nálepkovanie potravín na zdravé a nezdravé, dobré a zlé. Z toho potom vyplýva uprednostňovanie určitých potravín: „aspoň to mäso dojedz“ a zakazovanie „ešte toto musíš zjesť a môžeš dostať čokoládu“.
Často rodičia nútia deti jesť – veľa z nás pozná to povestné „kým to nezješ, neodídeš od stola“. Deti tým pádom trávia s jedlom priveľa času, čo len prehlbuje ich odpor k jedlu. Je potreba si uvedomiť, že jedenie je aktivita a aj na ňu potrebujem sústredenosť. Koncentrácia na činnosť však po čase prirodzene klesá, a ak vaše 2-ročné dieťa jedáva 45 minút jeden chod, tak vedzte, že sa naň už nevie sústrediť, a teda je zbytočné ho tam takto dlho držať.
Buďte vzorom
Najdôležitejšia vec nakoniec. Buďte vzorom. Deti často napodobňujú vaše správanie. Ak u vás uvidia znechutenie z niektorých potravín, ktoré im následne budete nútiť, pravdepodobne neuspejete. Využite to ako motiváciu aj do svojho jedálnička zapojiť viac ovocia a zeleniny. A hlavne, na nič netlačte. Je zásadné vytvoriť zo spoločného času za jedálenským stolom pozitívnu skúsenosť.
