Jana F.

Janka má bohaté skúsenosti s deťmi, nielen v oblasti opatrovania, ale aj vo vzdelávaní. Pracovala ako učiteľka na základnej škole pre 1. aj 2. stupeň.
V súčasnosti je časovo flexibilná – k dispozícii má ktorýkoľvek deň od 9:00 hod. Opatrovanie môže prebiehať aj u nej doma v rodinnom dome v Stupave.
Momentálne sa stará o 2-ročného chlapca a jeho 9-ročnú sestru. Okrem toho niekoľkokrát do týždňa príležitostne opatruje ďalšieho 2-ročného chlapca.
Vo voľnom čase rada číta, maľuje a venuje sa športu.

Ako Jana rieši každodenné situácie

Máte prvýkrát strážiť Aničku z Bratislavy, ktorá má čerstvých päť rokov. Anička už rok chodí do škôlky a jej mamička s oteckom si teraz potrebujú vydýchnuť a vyjsť si na celú sobotu na spoločný výlet vo dvojici. O Aničke viete, že ju ešte nestrážila iná teta ako mamičkina sestra, že pri knižke veľmi dlho nevydrží a najviac ju baví akýkoľvek pohyb. Mamička s oteckom nebudú mať špeciálne požiadavky na denné harmonogram, nechávajú ho čisto vo vašej kompetencii. Ako bude vaša spoločná sobota vyzerať?

Najprv sa budem snažiť s Aničkou spriateliť, nenútene sa jej opýtam na izbičku, aké má obľúbené hračky a ako sa najradšej v izbičke hrá. Potom sa opýtam, či rada chodí na ihrisko alebo radšej na prechádzku. Predtým ako pôjdeme von, skúsime ísť na wc, len skúsime, keď nie, tak nie;) Vezmeme von vodičku, prípadne nakrájané jabĺčko a pred obedom strávime čas vonku. Pravdaže nespustim ju z očí a snažím sa s ňou komunikovať a uprednostniť jej záujem hry vonku. Po obede sa môžme hrať v izbičke spolu kľudnejšie hry ( vymaľovávanie, lego, puzzle, bábiky, vyrábanie a lepenie z papiera, plastelína - miska pre ocka a mamičku... ). Popozerám sa v izbičke aké rôzne hračky má a skúsim jej vždy niečo navrhnúť s čím by sme sa mohli hrať. Po olovrante môžme ísť znova von, môžme vonku pozbierať jesenné listy, alebo malé kvietky a pretlačiť ich na plastelínu a ozdobiť ešte misku, alebo aj sama Anička navrhne niečo, čo by sme mohli robiť. Mohli by sme pozbierať rastlinky vonku a doma ich nafarbiť a pretlačiť na papier a urobiť kytičku pre rodičov. Po večeri si môžme pozrieť rozprávku, môžem jej sľúbiť, že jej porozprávam príbeh o dievčatkách ( v zásobe mám zopár krátkych príbehov, ktoré obmieňam, jednoduché situácie zo života dvojičiek Janka a Danka, Lujza a Lotka..) a budem s ňou v izbičke až kým nezaspí.

S Aničkou ste na piesku a okrem vyvádzanie na preliezkach tiež staviate bábovky. Anička pokojne sedí a z postavených báboviek sa snaží pripraviť hotové cukrárske potešenie. Zrovna má v ruke sitko, ktorým "cukruje" bábovku. Príde k nej dievčatko asi v rovnakom veku, vezme jej sitko z ruky a chce si s ním hrať sama. Anička je nešťastná a vyzerá to, že bude plakať. Ako situáciu vyriešite?

Anicku sa snažím upokojiť, že to vyriešime, lebo bábovky ešte nie sú docukrovane a dievčatko si nesmie sitko vziať nasilu, ideme za dievčatkom spolu. Dievčatku, ktoré zobralo Anicke sitko vysvetlim, že Anička práve cukrovala bábovku a ešte nie sú bábovky hotové, Anička pečie a ešte potrebuje sitko a keď Anička skončí s pečením, potom môže sitko požičať. Spýtam sa oboch dievčatiek, či súhlasia, najprv Anička dopečie a potom môže mať sitko dievčatko. Opýtam sa Aničky, či sa môže dievčatko ku nám pridať s pečenim. Môžme dievcatku ukázať, čo sme napiekli. Keď súhlasí a aj dievčatko chce, tak super, keď nie, rešpektujem to. A dievčatku znova poviem, keď Anička dopečie, potom jej sitko požičia. Dievčatko povzbudim, nech o chvíľu príde a pekne sa spýta Aničky, či už dopiekla a či si môže už požičať sitko. Anicke potom pri cukrovani poviem, že nie je pekné brať z ruky druhým hračky, treba sa opýtať, keď niečo chcem. Nepáčilo sa ti, ked ti z ruky zobrala sitko, však? Poprosím, keď niečo chcem. Povzbudim Aničku, keď už docukruje, aby sme požičali dievčatku sitko a potom si ho znova vypytame, keď upečieme ďalšie bábovky. Skúsim jej znova navrhnúť spoločné pečenie s dievcatkom. Poviem jej niečo o tom, že je pekné, keď spolu pečieme, možno by sa aj dievčatko tešilo, keby s nami mohla piecť. Zavoláme ju? Každá odpoveď je ok. Dobre, keď chces , aby sme len my dve spolu piekli, budeme len my dve. Po chvíľke sa jej opýtam, či sa jej už stalo, či si pamätá napr. zo škôlky, keď sa chcela hrať s niekým, či ju vzali deti medzi seba hrať sa spolu s nimi, alebo ju odmietli a ako sa cítila. Na druhej strane môžem Anicke rovno navrhnúť, keď vidim, že dievčatko sa chce s nami hrať, či vezmeme aj dievčatko piecť bábovky. Ak to Anička zle znáša, tak poprosím dievčatko, aby sa o chvíľku prišla spýtať na sitko, alebo keď Anička dopečie, sitko jej požičiame. Ako opatrovateľka chcem byť rešpektujúca a zároveň povzbudzovať deti k spoločnej hre a k správnej komunikáii a dať obom priestor.

S rodičmi ste boli dohodnutá, že dorazia večer pred uspávaním malé Aničky. Pol hodinky pred tým, než majú doraziť, vám volá zúfalá mamička, že stoja na diaľnici v kolóne, a že určite nestihnú prísť na čas. Oneskorenie budú mať veľké a nie je nikto, kto by ich mohol zaskočiť. Anička je z celodenného vyčíňania už unavená a pýta sa na rodičov. Čo budete robiť?

Upokojim ju, mamička s ockom sú už na ceste, počkáme ich v postieľke. Prichystáme si darčeky pre nich ( čo sme spolu vyrábali) k posteli, aby sme ich hneď mohli potešiť keď pridu. A kým prídu, budeme si rozprávať napr. príbehy o dvojičkách ( Danka a Janka a keď to už nebude zaberať, poviem jej o šibalstvach ďalších dvojičiek Lujzy a Lotky) Budem sa snažiť ju zaujať zaujímavým rozprávaním, je to vlastne také dobrodružné, ako čakáme rodičov, aby nemusela myslieť nato, že jej chýba mamička. Zachovám stále pokojný až veselý hlas, veď všetko je v poriadku, rodičov počkáme. A budem jej rozprávať, pýtať sa, až kým nezaspinka. Môžem jej zaspievať niekolko uspávaniek a k jednej uspávanke mám aj krátky príbeh. Jednoducho ju zaujať niečím peknym, pozitivnym.