Denisa M.

Denisa je priateľskej povahy, má rada deti aj zvieratká. Sama je maminou 6 ročnej dcérky, ktorej sa aktívne venuje, zároveň sa venuje doučovaniu detí a tak by rada vypomohla či už so strážením, opatrovaním alebo doučovaním.
Od augusta je časovo flexibilná a rada sa dohodne bližšie na podmienkach výpomoci.
Vo svojom voľnom čase sa venuje sebarozvoju, má rada jógu, turistiku a rada trávi čas v prírode.

Ako Denisa rieši každodenné situácie

Máte prvýkrát strážiť Aničku z Bratislavy, ktorá má čerstvých päť rokov. Anička už rok chodí do škôlky a jej mamička s oteckom si teraz potrebujú vydýchnuť a vyjsť si na celú sobotu na spoločný výlet vo dvojici. O Aničke viete, že ju ešte nestrážila iná teta ako mamičkina sestra, že pri knižke veľmi dlho nevydrží a najviac ju baví akýkoľvek pohyb. Mamička s oteckom nebudú mať špeciálne požiadavky na denné harmonogram, nechávajú ho čisto vo vašej kompetencii. Ako bude vaša spoločná sobota vyzerať?

Keďže Anička ešte nikdy predtým nebola s nikým iným ako s rodičmi/sestrou (mimo škôlky), tak predpokladám, že prvé chvíle môžu byť trošku ťažšie pre ňu. Preto najprv odprevadíme rodičov von, kde sa pekne rozlúčime a následne by sme už vonku zostali a išli na ihrisko, kde by sme sa zahrali pohybovú zoznamovaciu hru. Vďaka tomu, že zostaneme hneď vonku, tak pocit smútku po rozlúčení, nebude taký intenzívny nakoľko na ihrisku je množstvo podnetov a stimulov pre Aničku :). Na ihrisku by sme si vďaka šanteniu na preliezkach, hrania rôznych hier zblížili a vybudovali si počiatočnú dôveru a vzťah. Program doobeda by bolo teda ihrisko. Potom by sme sa vrátili domov, kde by sme si dali obed a po obede si buď dali na polhoďku kludový režim napr. s prečítam knižky, ak by vydržala, ale rada si aj vymýšľam príbehy a tie deti poväčšine upútajú :) alebo by si nachvíľku pospala - závisí od potreby Aničky. Po obednom odpočinku by sme si spravili tvorivé dielničky, kde by sme kreslili/malovali/vyrábali - opäť prispôsobené Aničke čo ju zaujíma. Tvorili by sme obidve. Ďalej Varianta, že prší - zostali by sme naďalej doma a vymenili by sme sedavú aktivitu za viac dynamickú. Zahrali by sme si schovávačku. Buď klasickú alebo by sme schovávali hračku a vraveli teplo / zima. Pri tomto sa vieme šantiť dlho :). Varianta, že je pekné počasie - mohli by sme ísť opäť von, kde by sme si mohli postaviť prírodný bunker/domček. Milujem predstavivosť detí, keď tvoria vonku z prírodných materiálov hocičo :). Podľa toho ako moc by sme boli zanietení do hry, tak by sme buď - zostali už vonku a prišli by sme domov na večer predtým ako prídu rodičia, kedy by sme sa navečerali, umyli a prichystali už pomalinky na večerný rituál alebo - by sme išli domov, kedy by sme sa zahrali spoločenské hry zapájajúce pohyb Počas svojej skúsenosti som sa naučila, že deti nepotrebujú komplikovaný program, ktorý je preexponovaný. Stačí im mať to najzakladanejšie ako prírodné materiály, papier, farbičky, pozornosť druhého a s predstavivosťou to hneď ide aj na niekoľko hodín :). Taktiež deti ocenia aj priestor pre seba počas, ktorého môžu spracovať jednak svoje zážitky a emócie, ale aj pre svoj vlastný osobný rozvoj. Samozrejme závisí od dieťaťa ako je vychovávané. Taktiež program tvoríme vždy spolu s dieťaťom, je dôležité dať aj im pocit voľby a rozhodovania. Veľa sa pýtam a tým dieťa nasmerujem na to čo konkrétne by rado robilo :).

S Aničkou ste na piesku a okrem vyvádzanie na preliezkach tiež staviate bábovky. Anička pokojne sedí a z postavených báboviek sa snaží pripraviť hotové cukrárske potešenie. Zrovna má v ruke sitko, ktorým "cukruje" bábovku. Príde k nej dievčatko asi v rovnakom veku, vezme jej sitko z ruky a chce si s ním hrať sama. Anička je nešťastná a vyzerá to, že bude plakať. Ako situáciu vyriešite?

Chytím Aničke rúčky, čupnem si k nej a nadviažem očný kontakt, aby videla, že som tu pre ňu a počúvam ju. Aničke najprv vysvetlím, že dievčatko, ktoré jej zobralo sitko asi nevie presne ako si ešte požičiavať veci. Vysvetlím jej, že pôjdeme za dievčatkom a poprosíme ju, aby nabudúce, ak si prosí požičať nejakú hračku, tak sa nevytrháva z ručičky, ale naopak sa spýta či by si ju mohlo požičať. Potom ju poprosíme, aby nám ju vrátila, lebo si si nedokončila ešte bábovečky a potom ju kľudne radi požičiame. Ak by dievčatko súhlasilo, tak super. Ak by nie a Anička ide plakať, tak by som jej vysvetlila, že neboj za chvíľku ich dokončíme, len niektoré detičky ešte nevedia ako sa to presne robí a ešte sa to len učia. Potešila by som ju, že Anička to už vie a spýtala by som sa jej na situáciu, kedy si tak niečo pekne požičala. Taktiež by som jej povedala, že keď bola menšia určite to ešte poriadne nevedela a musela sa to najprv naučiť. A niekto sa to naučí skorej a niekto neskôr. Teda snažila by som sa ju viesť k pochopeniu a zároveň k tomu, aby vedelo situáciu aj vyriešiť samé tým, že to vysvetlí dievčatku spolu s mojou podporou.

S rodičmi ste boli dohodnutá, že dorazia večer pred uspávaním malé Aničky. Pol hodinky pred tým, než majú doraziť, vám volá zúfalá mamička, že stoja na diaľnici v kolóne, a že určite nestihnú prísť na čas. Oneskorenie budú mať veľké a nie je nikto, kto by ich mohol zaskočiť. Anička je z celodenného vyčíňania už unavená a pýta sa na rodičov. Čo budete robiť?

Po celom dni Anička bude asi už unavená, trošku mrzutá a plná očakávania rodičov. Preto by sme spravili všetky večerné rituály od večere, kúpanie, prezliekanie atď... trošku pomalšie, aby sme natiahli čas. Keď sa však už začne pýtať, tak by som jej povedala, že sú rodičia už na ceste domov a že sa na ňu veľmi tešia, ale prídu o kúštik neskôr, lebo nemôžu ísť moc rýchlo. Musia ísť pomalšie, aby to bolo bezpečné a mohli v bezpečí sa vrátiť za Aničkou. Mohli by sme zatiaľ: Prichystať pre rodičov prekvapenie napr. namaľovať obrázok čo sme zažili/ čo sa nám najviac páčilo alebo prichystať malú drobnosť na papanie pre rodičov - dievčatka sú radi v kuchyni a ešte, keď to môžu urobiť pre rodičov, tak je tam radosti :) Povedať si za čo sme vďačný z toho dňa - aby sme zamerali pozornosť na pozitívne Čítať rozprávku (pri únave predpokladám, že by už vydržala:) ) Ak by však už bola tak vyčerpaná a chcelo by sa jej plakať. Je to v poriadku, netreba potláčať emócie. Poskytla by som jej však bezpečný priestor v náručí, kedy by som ju hladkala a rozprávala na ňu - že je to v poriadku čo cíti. Prirovnávala by som to so mnou, že som bola taká istá a začala by som možno nejaký funny príbeh ako soplíky, slzy vtedy lietali kade tade, ani na wc som už nemusela ísť, lebo už som toľko vyplakala - trošku by som nadľahčila situáciu, aby sa aj letmý úsmev vyčeril na jej tváričke :).