Ako zvládnuť deti, ktoré testujú vaše hranice? Praktické tipy pre hlídačky
Deti zhruba vo veku troch až štyroch rokov začínajú testovať naše hranice. Možno už ste počuli o „období nie“ či období vzdoru, alebo poznáte deti, ktoré sa z poslušných baránkov dokážu razom zmeniť na neposlušných nezbedníkov.
Toto obdobie je úplne bežná súčasť vývoja. Avšak ako opatrovateľka to máte trochu zložitejšie, než keď deti takto robia napriek svojim rodičom. Ako môžete dať najavo, kde sú hranice bez toho, aby vás deti mali na háku? V tomto článku zistíte viac o tom, prečo ku vzdoru dochádza a spoznáte 10 spôsobov, ako sa s tým vysporiadať.
Prečo deti v neprítomnosti rodičov testujú hranice?
Deti začínajú testovať hranice v období, keď sa rozvíja ich potreba autonómie. Najväčší problém je, že sa často správajú inak pred vami ako pred rodičmi, a môžete mať o to väčší problém získať si ich pozornosť alebo rešpekt.
Aj keď je to náročné, je dôležité byť profesionálny a uvedomiť si, že to nie je nič osobné voči vám. S trpezlivosťou a časom sa dá na tomto type neposlušnosti pracovať.
Pravidlo číslo jedna je byť k rodičom transparentný a vopred s nimi prebrať, ako dané situácie riešia oni.
Zároveň je dôležité vedieť rozpoznať, kedy je toho na vás veľa a priznať si, že neposlušné dieťa nezvládnete – nie je to žiadne zlyhanie, naopak. Nájsť rodinu, s ktorou ste kompatibilní a cítite sa v nej dobre, by mal byť cieľ.
Čo robiť, keď deti nepočúvajú? 10 tipov priamo od opatrovateliek
Preskúmali sme najlepšie rady, ktoré skutočne zaberajú pri neposlušnosti. Zistite, ako postupovať, aby ste rešpektovali potreby rodičov a detí, ale nezabúdali ani sami seba.
1. Nastavte si jasné pravidlá
S rodičmi sa na prvom pohovore porozprávajte o tom, na čom im vo výchove najviac záleží. Zapamätajte si pár najdôležitejších pravidiel, na ktorých si zakladajú: „počúvaj, keď druhý niečo hovorí”, alebo „nevybíjaj si zlosť hádzaním vecí”. Čo dieťa smie a nesmie robiť, by malo byť jasne dané.
2. Trvajte na nastavených pravidlách
Pokiaľ rodičia niečo zakazujú, nenechajte sa obmäkčiť a trvajte na ich pravidlách. V opačnom prípade sa deti môžu naučiť, že stačí chvíľku „otravovať” a vy sa podlomíte.
Jediné, čo sa dá robiť, je naozaj trvať na nastavených pravidlách, neustupovať. Ale zachovajte pokoj, počkajte, kým si vybije hnev, a potom sa o tom možno porozprávajte. Keď to skúsi znova, poviem mu, že ak na mňa bude kričať, nepôjdem s ním na prechádzku/nebudem sa s ním hrať... Osobne by som dievčatko chytila za ruky a povedala jej, že ma to bolí. – opatrovateľka detí Michaela
3. Zachovajte pokoj
Kľúčové pravidlo v situácii, keď deti nepočúvajú. Ak uvidia, že vo vás ich správanie vyvoláva reakciu, môže ich to viesť k tomu, že budú ďalej robiť napriek. Keď zachováte pokoj, učia sa od vás, ako regulovať svoje emócie. Hoci to zo začiatku môže byť náročnejšie, trpezlivosť je zručnosť, na ktorej je potrebné pracovať a eventuálne si ju vybudujete.
Tip od Hlídačky.sk
Na upokojenie môže podľa odborníkov pomôcť malá meditačná chvíľka na vydýchnutie. Keď sa zastavíte a namiesto svojho okolia či svojich pocitov začnete vnímať len svoje nádychy a výdychy, pomôže vám to získať nad situáciou a nad svojimi emóciami kontrolu.
Najlepšie je vybrať si konkrétne tempo dychu, ktorého sa budete držať: napríklad päť sekúnd sa budete nadychovať, potom na sekundu zadržíte dych, a päť sekúnd budete vydychovať.
4. Dajte aj deťom chvíľku na vydýchnutie
Okrem toho, že sa postaráte o vlastný pokoj, je dobré ponúknuť formu upokojenia aj deťom – pokiaľ teda nerobia napriek z dôvodu, že prekypujú energiou. Keď dáte najavo, že ich potreby beriete vážne, aspoň čiastočne uspokojíte ich túžbu po autonómii. Ukážte im, že pauza na upokojenie je niečo, čo robia aj dospelí – „potichu sedieť a zamyslieť sa nad sebou” tak nemusí byť trest, ale praktický spôsob, ako sa cítiť lepšie.
5. Umožnite im samostatnosť
Neposlušnosť môže vychádzať zo spomínanej potreby presadiť si svoju autonómiu, teda samostatnosť. Ako prevencia neposlušnosti tak môže pomôcť, keď im dáte slobodu voľby a nebudú mať pocit, že niečo „musia“ urobiť (samozrejme, sloboda bude relatívna s ohľadom na nastavené hranice).
Príklad: Dieťa si nechce vyčistiť zuby. Nechajte ho vybrať: „Pustíme si k čisteniu zubov rozprávku alebo video?” Obe možnosti vedú k rovnakému cieľu, avšak dieťa môže získať väčší pocit kontroly tým, že sa nesústredí na rozhodnutie „vyčistiť alebo nevyčistiť zuby”, ale na to, na čo sa počas toho bude pozerať.
6. Odveďte pozornosť
Odviesť pozornosť je jedna z najlepších metód, ktoré fungujú. Buď môžete odviesť pozornosť úplne a ísť robiť inú aktivitu, alebo premeniť vec, proti ktorej protestujú, v niečo trochu iné.
Napríklad keď si dieťa nechce obliecť ponožky, nenúťte ho k tomu, ale vymyslite hru, ktorej súčasťou bude obliekanie: „Zem je láva – postav sa na jednu nohu a obleč si ponožku, ktorá ťa ochráni, než ťa láva spáli!”
7. Hovorte stručne a jednoducho
Obzvlášť, ak sú deti menšie, môže byť lepšie to nekomplikovať a komunikovať priamo: „Toto nie.” alebo „Prestaň prosím.” Dáte najavo nesúhlas a zároveň si udržíte ich pozornosť. Niekedy môže pomôcť aj krátke vysvetlenie, prečo niečo nerobiť, napríklad: „Toto nerob, to bolí.”
8. Upokojte ich dotykom
Niektorým deťom môže pomôcť fyzický kontakt. Či už objatie, položenie ruky na ramená alebo držanie sa za ruky. Dôležitý je aj očný kontakt, ktorým dáte dodatočne najavo, že na pravidlách trváte a žiadna miera vzdoru neprejde. Zároveň ale dieťa nebude mať dojem, že odmietnutie vychádza z toho, že ho nemáte radi.
9. Pozitívne posilňujte
Jeden z princípov rešpektujúcej výchovy, ktorý možno aplikovať univerzálne – napríklad aj v prípade, keď opatrujete súrodencov a robia naprieky spolu. Chváľte za dobré správanie a dieťa bude motivované sa správať pekne, aby dostalo odmenu (pochvalu) znova: „Ty si šikovná, ako si si po sebe upratala hračky!”
Naopak, keby ste dieťa karhali za zlé správanie, neprestane s ním a nezapamätá si, prečo je správanie zlé – bude myslieť len na to, aký je trest nepríjemný a ako sa mu nabudúce vyhnúť, ale nezaručuje to, že sa bude správať pekne.
10. Snažte sa o predvídateľnosť
Deti potrebujú predvídateľnosť a vedieť, čo ich čaká. Niekedy pre prevenciu konfliktu pomôže, keď im vopred dáte najavo, čo sa bude diať. Napríklad: „Máš posledných 5 minút hrania s hračkami, potom ich budeme upratovať a nachystáme si obed.“ To im dáva priestor sa pripraviť a nezaskočí ich zmena.
Čo pri neposlušnosti nerobiť? 5 najčastejších chýb
Aj keď máte dobré úmysly, občas sa môže stať, že nedokážete neposlušnosti predísť. Okrem toho, čo môžete na vyriešenie situácie urobiť, je dôležité vedieť tiež, čo naopak rozhodne nerobiť. Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa môžete dopustiť?
- Naďalej opatrujete neposlušné dieťa napriek vášmu nepohodliu. Pokiaľ vám zvládanie neposlušných detí spôsobuje stres, nemusíte v opatrovaní pokračovať – pozrite sa po inzerátoch iných rodín. Nie je to ničia vina, iba otázka kompatibility.
- Zvyšovanie hlasu – vyvoláva strach namiesto rešpektu.
- Prehnane komplikované vysvetľovanie. V závislosti od veku deti nemusia zložitejšie vety chápať. Keď nepočúvajú, je najlepšie ísť rovno k jadru veci.
- Nedôslednosť v udržiavaní pravidiel. Deti potrebujú stabilitu. Ked sa pravidlá uplatňujú podľa nálady, nebudú vedieť predvídať situáciu, čo ich zmätie a situáciu môže zhoršiť.
- Necháte sa po záchvate emócií obmäkčiť. Vyvoláte v deťoch pocit, že majú zlé správanie opakovať, aby dosiahli svoje.
Nie ste v tom sami
Aj keď viete, ako náročné situácie zvládať v teórii, prax vás môže zaskočiť a prebehnúť úplne inak. Najlepšie je poradiť sa s rodičmi na konkrétnom postupe podľa situácie. A ak si nie ste istí, ako si s niektorými problémami poradiť, využite pomoc ostatných, či už formou čítania ďalších článkov alebo v komunite opatrovateliek.
