S Majkou sme sa stretli u nej doma a ja som jej mohla v kľude povedať niečo o mojich rodičoch, pre ktorých som hľadala dobrú dušu, navzájom sa trošku spoznať s ňou ako s osobou, ktorá by mala k nim chodiť.
Myslím, že sme si padli hneď do oka.
Majku som mojim rodičom predstavila, celá návšteva sa niesla v pozitívnom duchu: veľmi nenásilným a empatickým spôsobom s nimi oboma komunikovala (pritom nevtieravo).
Musím podotknúť, že moji rodičia nesúhlasia so žiadnou pomocou z vonku, preto ani o tejto návšteve vopred nič netušili!
Na konci návštevy si dokonca, na Majkin návrh, dohodli aj termín prvého stretnutia. No keď som sa vrátila späť do bytu mojich rodičov, rázne obaja odmietli takúto pomoc. Vraj ešte to ako-tak zvládajú. Však o to AKO-TAK ide. Bola som z toho smutná, no rešpektujem ich rozhodnutie.
Čo ma milo prekvapilo, keď som to dala Majke vedieť, že aj napriek tomu môjmu ocinovi zavolala v utorok - práve na jeho meniny. A iba im pripomenula, že keby niečo potrebovali, je tu pre nich. A sama mi vravela, že im bude sem tam volať.
Veľmi som jej za tento postoj vďačná. Myslím, že sa narodila preto, aby pomáhala ľuďom. Svojím pozitívnym postojom k ľuďom, k životu.... Ďakujem, že som ju, vďaka Hlídačkam, mohla spoznať. Držím palce všetkým, ktorí hľadajú na tomto portály pomoc, aby ju naozaj našli.
Monika
